RAŇAJKOVÁ ZMES - Aktivovaná Naturálna Bezlepková

Krvný cholesterol a strava

Cholesterol je látka tukovej povahy, ktorá je súčasťou každej našej bunky. Je dôležitou stavebnou jednotkou nervov, mozgových buniek a surovinou pre syntézu niektorých hormónov. Väčšinu cholesterolu si organizmus vyrába sám, časť cholesterolu prijímame stravou. Cholesterol je pre organizmus nevyhnutný, ale nesmieme ho mať v krvi nadbytok.

Existujú dva základné druhy cholesterolu:

  1. Cholesterol pochádzajúci zo stravy (vonkajší) sa nachádza v jedle, ktoré skonzumujete. Je súčasťou potravín rovnako ako sacharidy, tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály. Tento cholesterol sa nachádza iba v živočíšnych zdrojoch. Keď Vám lekár zmeria koncentráciu cholesterolu v krvi, nevie, koľko cholesterolu konzumujete zo stravy . Vonkajší cholesterol Vám nemôže zmerať a ani nemôže z tejto hodnoty určiť, koľko ste zjedli slaniny alebo kuracích pŕs.
  2. Cholesterol vznikajúci v pečeni (vnútorný) je síce chemicky identická látka ako cholesterol zo stravy, ale neznamená to, že vznikajú rovnako a že s ním prebiehajú rovnaké biochemické reakcie. Rozdiel je v tom, že tuky a cholesterol pochádzajúce zo stravy sa nemusia vždy premeniť na telesný tuk a cholesterol v krvi. Spôsob, akým naše telo vytvára krvný cholesterol a telesný tuk, je nesmierne zložitý a zahŕňa množstvo chemických reakcií.

Normálna hranica cholesterolu v krvi je rôzna v rôznych krajinách, v závislosti od vplyvu farmaceutických firiem na zdravotný systém (čím vyššie sú povolené hranice, tým väčší vplyv v krajine má farmaceutický priemysel):

  • 2,1 – 3,4 mmol/l Čína (priemerná úroveň cholesterolu v Číne je 3,3 mmol/l)1
  • 2,9 – 5,0 mmol/l – Slovensko (priemerná úroveň cholesterolu v SR je 6 mmol/l)2
  • 4,4 – 5,2 mmol/l – Česká republika (priemerná úroveň cholesterolu v ČR je 6 mmol/l)1
  • 4,4 – 5,2 mmol/l – USA (priemerná úroveň cholesterolu v USA je 6 mmol/l)3

Na základe 32 ročnej Čínskej štúdie (1983-2015) sa zistilo, že nižšie koncentrácie krvného cholesterolu sú spojené s nižším výskytom ochorení srdca, rakoviny a ostatných chorôb „západu“. Platí to aj pre také koncentrácie cholesterolu, ktoré ležia hlboko pod hodnotami považovanými za „bezpečné“ podľa západných štandardov (t.j. pod hodnotou 4,4 mmol/l).

Akonáhle klesli koncentrácie krvného cholesterolu zo 4,4 mmol/l na 2,3 mmol/l, znížila sa aj frekvencia výskytu rakoviny pečene, konečníka, hrubého čreva, pľúc, prsníkov, detskej leukémie, leukémie u dospelých, nádorov mozgu u detí a dospelých, rakoviny žalúdka a pažeráka. Väčšina ľudí vie, že ak má vysoký cholesterol, mali by sa starať o svoje srdce, ale netušia, že sú zároveň ohrození rakovinou. Okrem toho uznávaní lekári a významní vedci skúmajúci ischemickú chorobu srdca (ICHS) počas celej svojej dlhoročnej kariéry nikdy nezažili úmrtie na ICHS u pacienta, ktorý mal  krvný cholesterol menej ako 3,9 mmol/l.1

Krvný cholesterol a strava

Dôležitým ukazovateľom rizika vzniku ochorenia je teda krvný cholesterol. A ako ho ovplyvní naša strava? Živočíšna strava zvyšuje koncentrácie cholesterolu v krvi a naopak, a to platí bez výnimiek, rastlinná strava znižuje koncentrácie krvného cholesterolu.

  • Krvný cholesterol sa zvyšuje, ak sa zvyšuje príjem:  mäsa, mlieka, vajec, rýb a živočíšneho tuku
  • Krvný cholesterol sa znižuje, ak sa zvyšuje príjem: rastlinnej stravy, strukovín, plodovej zeleniny, ovocia a koreňovej zeleniny (mrkvy a zemiakov)

Štúdie urobené na ľudských dobrovoľníkoch ukázali, že konzumácia živočíšnych bielkovín zvyšuje koncentrácie cholesterolu v krvi.4,5,6,7 Nasýtené tuky a cholesterol v strave tiež ovplyvňujú koncentráciu cholesterolu v krvi, ale tieto zložky stravy majú slabšie účinky než živočíšne bielkoviny. Rastlinné zdroje potreby však neobsahujú cholesterol a mnohými rôznymi spôsobmi pomáhajú znižovať aj množstvo telom vyrábaného cholesterolu. Všetky tieto poznatky sa zhodujú so zisteniami v Čínskej štúdii.1

V čínskych dedinských oblastiach je priemerný príjem živočíšnych bielkovín iba 7,1 g/deň, zatiaľ čo v USA je to závratných 70 g/deň (v SR je odporúčaná dávka 45 g/deň).

Vstúpte do ktorejkoľvek ordinácie a opýtajte sa lekára, ktoré zložky stravy ovplyvňujú Váš krvný cholesterol. Určite dostanete odpoveď, že sú to nasýtené tuky a cholesterol a takmer žiadny lekár Vám nepovie, že krvný cholesterol ovplyvňujú hlavne živočíšne bielkoviny. Na lekárskych fakultách po celom svete sa totiž ešte stále donekonečna prednáša o škodlivých účinkoch príjmu nasýtených tukov a cholesterolu na ICHS, akoby to boli jediné dôležité zložky stravy s týmto účinkom. Máloktorý doktor je ochotný pripustiť, že koncentráciu krvného cholesterolu ovplyvňujú živočíšne bielkoviny ďaleko významnejšie ako nasýtené tuky a samotný cholesterol zo stravy.4

Zaujali Vás tieto informácie?

Takéto fakty ako aj mnohé ďalšie si kompletne môžete prečítať v knihe s názvom Nová Čínska štúdia:

Zdroj:

1. T. Colin Campbell, Ph.D., Thomas M. Campbell, M.D. - Nová Čínska štúdia - revidované a rozšírené vydanie, str. 92-96. (2016)
2. Synlab slovakia s.r.o., SNAS - Reg. No. 266/M-001. (2019)
3. Lipid Research Clinics Program Epidemiology Committee. "Plasma lipid distributions in selected North American Population. The Lipid Research Clinics Program Prevalence Study." Circulation 60: 427-439. (1979)
4. Sirtori C.R., Noseda G. and Descovich G.C.. "Studies on the use of a soybean protein diet for the management of human hyperlipoproteinemias." In: M.J. Gibney and D. Kritchevsky (eds.), Current Topics inf Nutrition and Disease, Volume 8: Animal and Vegetable Proteins in Lipid Metabolism and Atherosclerosis, pp. 135-148. New York: Alan R. Liss (1983)
5. Carroll K.K.. "Dietary proteins and amino acids-their effects on cholesterol metabolism." In: M.J. Gibney and D. Krischevsky (eds.), Animal and Vegetable Proeins in Lipid Metabolism and Atherosclerosis, Volume 8: Animal and Vegetable Proteins in Lipid Metabolism and Atherosclerosis, pp. 9-17. New York: Alan R. Liss (1983)
6. Terpstra AHM, Hermus RJJ and West CE. "Dietary protein and cholesterol metabolism in rabbits and rats." In: M.J. Gibney and D. Kritchevsky (eds.), Animal and Vegetable Proteins in Lipid Metabolism and Atherosclerosis, pp. 19-49. New York: Alan R. Liss (1983)
7. Kritchevsky D, Tepper SA, Czarnecki SK, et al. "Atherogenicity of animal and vegetable protein. Influence of the lysine to arginine ratio. "Atherosclerosis 41: 429-431 (1982)

Najdôležitejšie novinky priamo na váš email

Získajte zaujímavé informácie vždy medzi prvými

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.